Sedové pomôcky

Sedové pomôcky sú pôsobenie jazdcovej panvy, ťažiska a trupu na koňa a predstavujú najjemnejší a najrýchlejší komunikačný kanál dvojice. Kôň vníma každý posun váhy: zaťaženie sedacích kostí, smer panvy, napätie či uvoľnenie chrbta jazdca. Sedom sa jazdí tempo, prechody, obraty aj priamosť; skúsený jazdec spomalí koňa spomalením pohybu panvy skôr, než siahne po oťaži, a obrat pripraví natočením trupu do nového smeru.

V parkúre sedové pomôcky riadia rytmus medzi prekážkami, pripravujú obraty a v kombinácii s polovičnými zádržami nastavujú cval bez viditeľného zásahu. Podmienkou je nezávislý, uvoľnený sed v rovnováhe; stuhnutý jazdec vysiela šum, z ktorého kôň nič neprečíta. Sedové pomôcky sa rozvíjajú lonžou bez strmeňov, prácou na uvoľnení jazdcovho tela a jazdou so zámerným minimom ruky a holene. Ideálom je jazda, pri ktorej divák pomôcky nevidí a kôň napriek tomu odpovedá. Aj hodnotiaca príručka FEI pre drezúru oceňuje nenápadné a účinné pôsobenie pomôcok, teda neviditeľnú komunikáciu medzi jazdcom a koňom.

Najlepšou školou sedu zostáva lonž: jazdec bez strmeňov a oťaží sa učí vnímať pohyb koňa panvou a objavuje, koľko informácií dokáže sedom vyslať aj prijať. Kôň totiž číta sed skôr než ruku, a preto je nezávislý, vyvážený sed najsilnejšou pomôckou, akú jazdec má. Súvisiace heslá: vnútorná holeň, polovičná zádrž, skokový sed.