Predĺžený cval je opakom zhromaždenia: kôň maximálne predlžuje cvalové skoky a pokrýva čo najviac pôdy, pričom takt zostáva trojdobý a rovnováha zachovaná. Rozdiel medzi predĺženým a pracovným či stredným cvalom nie je v rýchlosti nôh, ale v dĺžke skoku – kôň sa naťahuje celým rámcom, predlžuje krk a cvalový skok narastie z približne 3,5 metra pokojne na 5 aj viac metrov. V drezúrnych úlohách sa predĺžený cval predvádza na diagonále a hodnotí sa priestrannosť, uvoľnenosť a najmä zreteľné prechody na začiatku a konci. Parkúrový jazdec využíva princíp predĺženia denne: dlhá distancia medzi prekážkami, časové skúšky a rozoskakovanie vyžadujú schopnosť pridať dĺžku skoku bez straty kontroly a rovnováhy. Nácvik stavia na kvalitnom pracovnom cvale: jazdec predlžuje po stene alebo na diagonále vždy len o niekoľko skokov a dôsledne sa vracia späť, aby kôň nezrýchľoval frekvenciu a „nepadal na predok“. Výborným cvičením je počítanie cvalových skokov medzi dvoma bodmi – napríklad z 8 skokov na 7 a späť na 9 – ktoré rozvíja nastaviteľnosť cvalu, kľúčovú zručnosť pre jazdenie distancií. Presnú definíciu predĺženého cvalu obsahujú drezúrne pravidlá FEI (https://inside.fei.org/fei/disc/dressage/rules). Kvalitné predĺženie spoznáte podľa toho, že kôň zostáva pred holeňou aj na ľahkom priľnutí a kedykoľvek sa dá vrátiť do pracovného tempa – ak prechod späť trvá pol jazdiarne, nešlo o predĺženie, ale o útek.