Vybočenie

Vybočenie je forma neposlušnosti, pri ktorej sa kôň vyhne prekážke do strany namiesto toho, aby ju skočil. Posudzuje sa rovnako ako odmietnutie: prvé vybočenie štyri trestné body, druhé vylúčenie. Kôň najčastejšie vybočuje na stranu, ktorá je preňho prirodzenejšia alebo kde cíti menší odpor jazdcových pomôcok, typicky cez rameno, ktoré jazdec dostatočne neohraničil oťažou a holeňou. Náchylnosť na vybočenie zvyšujú úzke prekážky, opticky náročné výplne a nepresný, váhavý nájazd, pri ktorom kôň vycíti neistotu jazdca. Prevencia spočíva v jazde v pevnom koridore pomôcok: vonkajšia oťaž a holeň tvoria stenu, vnútorné pomôcky udržiavajú smer a jazdcov pohľad mieri ponad stred prekážky. V tréningu pomáhajú navádzacie bariéry po stranách skoku a systematická práca na priamočiarosti. Ak kôň začne vybočovať opakovane na tú istú stranu, treba hľadať príčinu aj v zdraví či výstroji. Súvisiace heslá: odmietnutie poslušnosti, úzka prekážka, vonkajšia oťaž. Rozdiel medzi vybočením a zastavením je pre rozhodcov jasne definovaný: pri vybočení kôň prekážku aktívne obehne, pri zastavení pred ňou zastane. Pre jazdca je podstatné, že obe situácie sa penalizujú rovnako a obe majú rovnaký koreň v kvalite nájazdu a vedenia. Vybočenie znamená, že kôň obišiel prekážku alebo prešiel mimo vyznačenú stopu – hodnotí sa ako odmietnutie poslušnosti so 4 trestnými bodmi a jazdec musí prekážku znovu naskočiť. Presné pravidlá nájdete u FEI (https://inside.fei.org/fei/disc/jumping/rules). Zhrnutie: vybočenie je zvyčajne dôsledok straty priamosti – riešením je práca medzi holeňami a otěžami, nie tvrdší nájazd.