Vybočenie

Vybočenie je forma neposlušnosti, pri ktorej sa kôň vyhne prekážke do strany namiesto toho, aby ju skočil. Posudzuje sa rovnako ako odmietnutie: prvé vybočenie stojí štyri trestné body, druhá neposlušnosť v tom istom kole znamená vylúčenie. Kôň najčastejšie vybočuje na stranu, ktorá je preňho prirodzenejšia alebo kde cíti menší odpor jazdcových pomôcok, typicky cez rameno, ktoré jazdec dostatočne neohraničil oťažou a holeňou. Náchylnosť na vybočenie zvyšujú úzke prekážky, opticky náročné výplne a nepresný, váhavý nájazd, pri ktorom kôň vycíti neistotu jazdca.

Prevencia spočíva v jazde v pevnom koridore pomôcok: vonkajšia oťaž a holeň tvoria stenu, vnútorné pomôcky udržiavajú smer a jazdcov pohľad mieri ponad stred prekážky. V tréningu pomáhajú navádzacie bariéry po stranách skoku a systematická práca na priamočiarosti. Ak kôň začne vybočovať opakovane na tú istú stranu, treba hľadať príčinu aj v zdraví či výstroji. Súvisiace heslá: odmietnutie poslušnosti, úzka prekážka, vonkajšia oťaž. Rozdiel medzi vybočením a zastavením je pre rozhodcov jasne definovaný: pri vybočení kôň prekážku aktívne obehne, pri zastavení pred ňou zastane. Pre jazdca je podstatné, že obe situácie sa penalizujú rovnako a obe majú rovnaký koreň v kvalite nájazdu a vedenia.

Vybočenie znamená, že kôň obišiel prekážku, minul povinný bod obratu alebo prešiel za predĺženú líniu prekážky. Hodnotí sa ako neposlušnosť so 4 trestnými bodmi a jazdec musí prekážku znovu naskočiť. Presné pravidlá nájdete v skokových pravidlách FEI. Vybočenie je zvyčajne dôsledkom straty priamosti, preto je riešením práca medzi holeňami a oťažami, nie tvrdší nájazd.