Kontakt je stále, mäkké a pružné spojenie medzi rukou jazdca a hubou koňa cez oťaž a zubadlo. Správny kontakt nie je ťah: kôň doň sám dôverčivo pristupuje, hľadá ruku a prijíma ju, zatiaľ čo jazdcova ruka pôsobí ako živý, dýchajúci bod, ktorý pohyb sprevádza. Váha v oťaži má byť ľahká a rovnaká v oboch rukách; mŕtvy ťah, pílenie či prerušovaný kontakt komunikáciu ničia. Kvalita kontaktu vyrastá zozadu: z aktívnych zadných nôh a chrbta, ktoré energiu posielajú dopredu do prijímajúcej ruky. Preto sa problémy s kontaktom neriešia rukou, ale jazdou vpred, prechodmi a uvoľnením koňa. V skokovom športe je jemný kontakt podmienkou nastaviteľného cvalu: kôň na priľnutí reaguje na polovičné zádrže okamžite a bez odporu. Tvrdá huba býva v skutočnosti tvrdou rukou; pri pretrvávajúcich problémoch treba skontrolovať zuby, zubadlo a sedlo. Súvisiace heslá: prilnutie, polovičná zádrž, zubadlo. Krásnym obrazom správneho kontaktu je držanie vtáčika v dlani: pevne natoľko, aby neuletel, a jemne natoľko, aby sa mu nič nestalo. Tento cit je celoživotnou prácou každého jazdca. Jemný kontakt s hubou koňa je základom komunikácie – ruka má byť pružná a nasledovať pohyb hlavy, nie visieť na otěži. Tvrdý kontakt vedie k odporu, tuhosti a bolesti a v skoku k zhodeniam. Princípy zhŕňa Wikipédia (https://en.wikipedia.org/wiki/Rein_(tack)). Zhrnutie: jemná ruka nie je slabá ruka – je to ruka, ktorá vie dať aj prijať a ktorej kôň dôveruje.