Farby koní

Farby koní sú ustálené označenia sfarbenia srsti, hrivy, chvosta a spodkov nôh, podľa ktorých sa kôň popisuje v pase a v plemennej knihe. V srsti koní sa vyskytujú len dva pigmenty, čierny eumelanín a červený feomelanín, a o výslednej farbe rozhoduje niekoľko génov s veľkým účinkom.

Najčastejšie farby sú: hnedák s hnedým až červenohnedým telom a čiernou hrivou, chvostom a spodkami nôh; vraník, ktorý je celý čierny; ryšiak (ľudovo aj ryšavec) s červenkastou srsťou a hrivou rovnakej alebo svetlejšej farby; plavák s plavou srsťou, čiernou hrivou a často úhorím pruhom na chrbte; izabela so žltou srsťou a bielou hrivou. Strakáče majú veľké biele škvrny na inej základnej farbe.

Osobitným prípadom je beluš, hovorovo sivák. Žriebä belušov sa nerodí biele, ale v niektorej základnej farbe, a s vekom vybieľuje, pretože gén pre šedivenie spôsobuje postupnú stratu pigmentu v srsti, ako vysvetľuje veterinárne genetické laboratórium UC Davis. Preto sú aj „biele“ lipicány v skutočnosti beluše. Do pasu sa okrem farby zapisujú aj odznaky, napríklad hviezda, lysina alebo biele ponožky.

Tip z praxe: pri kúpe porovnajte farbu a odznaky koňa s popisom a nákresom v jeho pase. Niektoré plemenné štandardy farbu prísne obmedzujú, napríklad frízsky kôň je vždy vraník. Na čo ďalej si dať pri kúpe pozor, opisujeme v článku kôň na predaj: sprievodca kúpou.