Práca rúk nad skokom rozhoduje o tom, či jazdec koňovi skok umožní, alebo ho v ňom obmedzí. Počas odrazu a letu kôň potrebuje natiahnuť krk dopredu-dole; ruka jazdca preto musí tento pohyb sprevádzať smerom k hube, po krku koňa, so zachovaným mäkkým kontaktom alebo krátkym úplným uvoľnením. Klasickou školou je takzvaný crest release, opretie rúk o hrivu v tretine krku, ktoré začiatočníkom bráni ťahať koňa za hubu; pokročilí jazdci prechádzajú na sprievodnú ruku vedenú po línii oťaže bez opory. Najškodlivejšou chybou je fixná či ťahajúca ruka, ktorá koňa nad prekážkou zabrzdí, pokazí baskul a časom vedie k odmietaniu a plochým skokom. Ruky pracujú správne len z nezávislého sedu; ak jazdec drží rovnováhu oťažami, žiadna technika rúk to nezachráni. Tréning preto vedie cez sed: jazda bez strmeňov, skákanie s oťažami v jednej ruke a gymnastické rady s minimálnym zásahom. Súvisiace heslá: skokový sed, kontakt s hubou, skokový oblúk. Jednoduchým testom správnej ruky je hriva: jazdec, ktorý sa jej pri skoku dokáže dotknúť oboma rukami bez straty rovnováhy, koňa v hube neobmedzuje. Mäkká ruka nad skokom (uvoľnenie otěže, „release“) dáva koňovi slobodu natiahnuť krk a vytvoriť baskul – tvrdá ruka nad prekážkou koňa doslova stiahne dole a spôsobí zhodenie či bolesť. Princípy popisuje Wikipédia (https://en.wikipedia.org/wiki/Equestrian_jumping_position). Zhrnutie: nad skokom ruka dáva, nedrží – práve uvoľnenie je najväčší darček, ktorý jazdec koňovi v skoku dá.