Hucul

Hucul (huculský kôň) je malý, odolný horský kôň pôvodom z východných Karpát, pomenovaný podľa etnickej skupiny Huculov. Národný žrebčín Topoľčianky ho označuje za typický príklad horských plemien koní na Slovensku a za jeho základ sa najčastejšie považuje pôvodný karpatský tarpan.

Čistokrvný chov huculov sa začal v žrebčíne Lučina v Rumunsku, založenom v roku 1856. Do Československa sa huculy dostali v roku 1922, keď štát prevzal 33 koní. Stádo sa potom sťahovalo, od roku 1923 do Turej Remety a od roku 1928 do lokality Močarky, kde vznikol huculský žrebčín, a chov sa s prestávkami udržiava dodnes. Podľa Národného žrebčína Topoľčianky tvorí stádo v priemere asi 25 kobýl a 4 až 5 žrebcov, najvýznamnejšie línie sú Hroby a Goral, ku ktorým pribudla línia Gurgul na zníženie príbuzenskej plemenitby, a plemeno predstavuje významnú génovú rezervu Slovenska. Žrebčín je od roku 1994 členom medzinárodnej federácie Hucul International Federation.

Hucul je nenáročný, vytrvalý, veľmi plodný a istý aj v náročnom horskom teréne. Medzi farbami sa vyskytujú hnedáky, plaváky aj vraníky, pričom plaváky mávajú úhorí pruh na chrbte. Výškou pripomína pony, no ide o plnohodnotného pracovného koňa, ktorý sa hodí pod sedlo, do ľahkého záprahu aj na hipoturistiku po horských chodníkoch.

Tip z praxe: keďže ide o chránenú génovú rezervu, pri kúpe huculského koňa sledujte pôvod a zápis v plemennej knihe. Kôň bez doloženého pôvodu môže vyzerať ako hucul, no do chovu sa nehodí a jeho cena by tomu mala zodpovedať. O tom, ako na Slovensku funguje plemenitba a kto vedie plemenné knihy, píšeme v článku o Zväze chovateľov koní na Slovensku.