Časová norma je maximálny čas, v ktorom má dvojica absolvovať parkúr bez penalizácie za čas. Vypočítava sa z dĺžky trate a predpísanej rýchlosti pre danú súťaž, ktorá sa v skokových súťažiach pohybuje od 300 do 400 metrov za minútu podľa kategórie a veľkosti kolbiska. Prekročenie časovej normy sa penalizuje jedným trestným bodom za každé začaté štyri sekundy, v rozoskakovaní za každú začatú sekundu. Časová norma nie je formalita: staviteľ ňou reguluje tempo súťaže a na technických tratiach s množstvom obratov býva nastavená prísne, takže aj čisto skáčuca dvojica môže o umiestnenie prísť pomalou jazdou. Jazdci preto pri obhliadke parkúru zvažujú, kde sa dá trať skrátiť vnútornými stopami a kde si naopak môžu dovoliť pokojnejší nájazd. Dĺžku trate a časovú normu uvádza plán parkúru, počas súťaže beží čas na svetelnej tabuli. Dvojnásobné prekročenie časovej normy znamená vylúčenie. Pre divákov je porovnanie časov napínavou vrstvou súťaže aj pri rovnakom počte trestných bodov. Súvisiace heslá: časový limit, penalizácia za čas, rozoskakovanie. Časová norma sa počíta z dĺžky trate a stanovenej rýchlosti (bežne 325 – 400 m/min podľa súťaže a kolbiska) – jej prekročenie znamená trestné body za čas. Preto sa jazdec pri obhliadke pozerá aj na dĺžku trate. Pravidlá výpočtu upravujú predpisy FEI (https://inside.fei.org/fei/disc/jumping/rules). Zhrnutie: čistý parkúr s trestným bodom za čas bolí rovnako ako zhodenie – rátajte s tempom už pri plánovaní línií.