Vnútorná holeň je holeň jazdca na vnútornej strane ohnutia a predstavuje motor aj os obratov: udržiava pohyb vpred, aktivuje vnútornú zadnú nohu a vytvára ohnutie, okolo ktorého sa kôň v oblúku formuje. Pôsobí na podbrušníku, pokojne priložená, s impulzmi podľa potreby; jej partnerom je vonkajšia oťaž, ktorá ohnutie rámuje. Klasické pravidlo znie: kôň sa jazdí od vnútornej holene do vonkajšej oťaže. V skokovej praxi vnútorná holeň drží energiu v obratoch, bráni padaniu na vnútorné plece a v líniách udržiava rovný smer proti tendencii koňa unikať. Chybou je pasívna, odstávajúca holeň aj trvalé stláčanie, na ktoré kôň otupie; pomôcka má byť krátka a zreteľná, s okamžitým uvoľnením po odpovedi. Účinnosť holene stojí na nezávislom sede: jazdec zvierajúci koňa kolenami holeňou pracovať nedokáže. Citlivosť na holeň sa obnovuje prechodmi a dôsledným vyžadovaním reakcie na prvý pokyn. Súvisiace heslá: vonkajšia oťaž, sedové pomôcky, prechody. Kvalitu práce vnútornej holene preverí jednoduchý test: zväčšenie kruhu ustupovaním na holeň bez straty rytmu a ohnutia zvládne len dvojica so správne fungujúcimi pomôckami. Vnútorná holeň udáva ohnutie a vytláča koňa do vonkajšej otěže – je to pomôcka, ktorá vytvára kmih a priamosť v obrate. Bez nej sa kôň prepadáva dovnútra a stráca rovnováhu. Princípy zhŕňa Wikipédia (https://en.wikipedia.org/wiki/Dressage). Zhrnutie: vnútorná holeň je motor obratu – posiela koňa dopredu a do vonkajšej otěže, kde nájde rovnováhu.