Bariéra, nazývaná aj žrď, je základný stavebný prvok každej parkúrovej prekážky: drevená alebo plastová tyč okrúhleho prierezu, ktorá sa ukladá do hákov na skokových stojanoch. Štandardná bariéra má dĺžku 300 až 400 centimetrov, priemer približne 10 centimetrov a hmotnosť, ktorá zaručuje, že spadne pri výraznejšom dotyku, no odolá jemnému škrtnutiu. Podľa pravidiel musí byť bariéra v háku voľne otočná, aby sa pri kontakte správala predvídateľne a bezpečne. Farebnosť bariér nie je len estetickou záležitosťou: výrazné farebné kombinácie zlepšujú koňovi čitateľnosť prekážky, zatiaľ čo jednofarebné či tlmené bariéry skok opticky sťažujú, čo stavitelia vo vyšších kategóriách cielene využívajú. Kvalitné bariéry majú hladký povrch bez triesok, odolný náter a presné rozmery; pre usporiadateľov pretekov predstavujú základnú investíciu do prekážkového parku. V tréningu bariéry slúžia aj samostatne ako pozemné žrde na prácu s kadenciou a dĺžkou cvalového skoku. Súvisiace heslá: skokový stojan, bezpečnostné háky, kavalety. Životnosť bariér predlžuje skladovanie pod strechou a pravidelná obnova náteru; zlomené alebo popraskané bariéry patria okamžite mimo prevádzku, pretože ostré úlomky môžu koňa vážne poraniť. Pre kluby je praktické mať bariéry vo viacerých farebných sadách, aby sa dali prekážky rýchlo obmieňať a tréning zostal pre kone vizuálne pestrý. Kvalitná bariéra je bezpečnostný prvok: musí byť rovná, nepoškodená, s hladkým povrchom a dostatočne ťažká, aby sa nezhodila vetrom, no zároveň spadla pri kontakte. Poškodené a triesky púšťajúce žrde patria von z jazdiarne. Technické požiadavky nájdete v pravidlách FEI (https://inside.fei.org/fei/disc/jumping/rules). Zhrnutie: bariéra je najzákladnejší materiál skákania – investujte do kvalitných žrdí a pravidelne ich kontrolujte, je to lacná poistka bezpečnosti.