Sedové pomôcky

Sedové pomôcky sú pôsobenie jazdcovej panvy, ťažiska a trupu na koňa a predstavujú najjemnejší, najrýchlejší komunikačný kanál dvojice. Kôň vníma každý posun váhy: zaťaženie sedacích kostí, smer panvy, napätie či uvoľnenie chrbta jazdca. Sedom sa jazdí tempo, prechody, obraty aj priamosť; skúsený jazdec spomalí koňa spomalením pohybu panvy skôr, než siahne po oťaži, a obrat pripraví natočením trupu do nového smeru. V parkúre sedové pomôcky riadia rytmus medzi prekážkami, pripravujú obraty a v kombinácii s polovičnými zádržami nastavujú cval bez viditeľného zásahu. Podmienkou je nezávislý, uvoľnený sed v rovnováhe; stuhnutý jazdec vysiela šum, z ktorého kôň nič neprečíta. Sedové pomôcky sa rozvíjajú lonžou bez strmeňov, prácou na uvoľnení jazdcovho tela a jazdou so zámerným minimom ruky a holene. Ideálom je jazda, pri ktorej divák pomôcky nevidí a kôň napriek tomu odpovedá. Súvisiace heslá: vnútorná holeň, polovičná zádrž, skokový sed. Najlepšou školou sedu zostáva lonž: jazdec bez strmeňov a oťaží sa učí vnímať pohyb koňa panvou a objavuje, koľko informácií dokáže sedom vyslať aj prijať. Sedové pomôcky sú najjemnejším a najúčinnejším spôsobom komunikácie – zaťaženie sedacích kostí, poloha panvy a napätie chrbta jazdca ovplyvnia rytmus, smer aj zhromaždenie skôr než ruka. Princípy popisuje Wikipédia (https://en.wikipedia.org/wiki/Dressage). Zhrnutie: kôň číta sed skôr než ruku – nezávislý, vyvážený sed je najsilnejšia pomôcka, akú jazdec má.